Kamarátke Sadlonke

 

(Básničkovanie so Sadlonkou)

 

Sadlonka:
Pozrite sa, milé dámy
čo dokáže táto Fany !
S paličkami čaruje,
krásny zvonček hneď tu je!
Máš Ty Fany, obdiv náš,
čo už všetko ovládaš!

Fany:
Keď Sadlonka sadne k stolu,
zaraz pred ňou klobúk dolu.
Našu úctu - obdiv zdieľa,
bo má v srdci lásky veľa.
Všetko, čo jej do rúk padne
presne tam kam má aj sadne.
Andrejka má vlohy na to,
je to naše AM-zlato.

Sadlonka:
To mi nerob, milá Fany  ,
bo sa slzám neubránim.
Za maličkú básničku,
stačí chváliť trošíčku.
A ty si hneď ódu dala,
skoro si ma rozplakala!
Báseň ale stojí zato,
veru si Ty Fany zlato!
Takú báseň, to mi ver,
pochváli aj Hevier!

Fany:
A už slza steká z líčka,
krásna je tvoja básnička.
U mňa je to iba starosť,
ty však básniš jedna radosť.
Stretneme sa - dúfam v Jasnej,
v prírode tej našej krásnej,
pozývam ťa na kávičku
za tú krásnu - za básničku.

Sadlonka:
Fany, Fany, Ty si číslo,
s básničkou to opäť vyšlo.
Veď Tebe to básni samo,
jednoducho, ba aj hravo.
To pozvanie prijímam,
dni aj nôcky počítam.


Fany:
Básniť, to si ty začala,
ja som iba naviazala.
Boli časy, keď som snila,
písala a aj básnila.
Teraz moje ruky horia,
občas hádam niečo stvoria.
Ak sa moja práca páči,
to mi k môjmu šťastiu stačí.
Ak niekoho inšpirujem,
užitočnosť pociťujem
a ak niekto povie strátka,
ty si moja kamarátka,
niet čo dodať je to skvelé
- toto sú tie správne ciele.
Dobrých ľudí dnes je málo,
priateľstvo však pretrvalo.
Dobré skutky za to stoja!
Andrejka- priateľka moja .

Sadlonka:
Pociťujem hrdosť veľkú,
mať Ťa Fany za priateľku.
Musím ale prerušiť,
básničkovú poštu,
lebo ma tí najbližší,
kade ľahšie pošlú.
Na záver tu ešte pridám,
jedno veľké ďakujem,
a záhonček týchto kvietkov,
Tebe Fany venujem!


Fany moja žienka milá,
hodvábom ma očarila!
Na čo siahne, to je krása,
čo umeniu podobá sa!!!

Fany:
Iba jedno nestihla som,
filigrány vyskúšať.
Tak niekedy nabudúce
musím lepší pozor dať.
Kávičku sme tiež nestihli,
zato ďalší dôvod je,
že sa ešte, pevne verím,
niekde spolu stretneme.

Sadlonka:
Obdivu sa neubránim,
nežný zvonček-autor Fany .
S úctou hľadím na tú ženu,
tvorivosťou obdarenú.
Pod rukami vzniká krása,
nad ktorou len každý jasá.
Mala by si zmeniť nick-
Paličkový kúzelník!

Fany:
Kúzelník - to veru niesom,
no paličkám neodolám,
je to moja nová droga,
potrvá, kým všetko zdolám.
Skúsila som drôtik, papier,
aj korálky, pergamano,
no paličky ma dostali.
To je moje - TO JE ONO.
Ako ovce na pažiti
zvončekami zvončekujú,
tak paličky na herduli
krásnou piesňou paličkujú.
Mňa tá pieseň očarila,
neviem prestať, závislá som,
máš však pravdu, sú v tom čary,
úžasný liek proti stresom.

Keď sa veci robia s láskou,
majú dušu, majú život.
Nezáleží na technike,
to neje ten pravý dôvod.
Ak máš v srdci lásky veľa,
vieš sa rozdať, vieš čo chceš,
potešiť vieš maličkosťou
viac už nepotrebuješ.
Najkrajší je pocit vtedy,
keď potešíš iného,
keď odovzdáš kúsok duše
- nič na svete krajšieho.

Sadlonka:
Na Orave dobre, na Orave zdravo,
aj priateľku z Artmamky postretneš tam hravo!
Stretnutie hoc krátke, bolo veľmi milé,
spríjemnilo pekne dovolenky chvíle!

Fany:
Svet je malý, my však vieme,
že sa hocikde stretneme.
Tri artmamky, jaj veru tak,
neodohnal ani lejak.
Či Orava, Liptov, či Spiš,
...krásne kúty tu uvidíš.
Slovensko je nádherná zem.
Vrátime sa ešte raz sem

Sadlonka:
Skutočnosť je dávno známa,
v tvorení si prvá dáma.
Prsty veru šikovné,
a výtvory čarovné!

Fany:
Za básničku krásnu vďaka,
to ma veru k tebe láka.
K umeniu máš blízko tiež,
rukami tiež čaruješ.
Že si skvelá, dávno viem,
...preto s tebou chatujem

Sadlonka:
Ďakujem za milé slová,
pochválim Ťa rada znova!