1.
Dnešnú noc, tak o pol tretej,
lenže 12 rokov späť,
prišla na svet moja dcérka,
takej milej viac už niet.
Očká modré jak obloha,
krásne pery, ako kvet,
to je Ivka, žabka moja,
ona je môj celý svet.
Šikovná je, zlatá, milá,
dobručká od malička.
Všetko krásne k tvojmu sviatku
praje tvoja mamička.
No a preto, že je piatok,
pozvala si kamarátky
na oslavný večer krátky.
Včera tortu urobila,
dnes ju pekne vyzdobila,
dala schladiť, jak sa patrí,
kamarátky pozvala tri.
Ešte čosi pod zub spraví.
"Všetko zvládnem sama"-vraví.
Je už slečna, už má 12.
(Kedy stihla takto narásť?)
Ušlo to tak strašne rýchlo,
až ma z toho v boku pichlo.
Je šikovná a je skvelá,
a takmer vždy je veselá.
My ju za to radi máme.
Po tatkovi je? Po mame?
Ľúbime ju, žabku našu,
(aj keď nezjedla si kašu),
rada varí, rada tvorí,
niekedy málo hovorí,
občas neporiadok máva,
keď sa hry na PC hráva :-( ,
No keď treba na nákupy,
už aj letí, všetko skúpi.
To je Ivka, Bambulička,
čo má vždy červené líčka,
to je Ivka, to je skrátka,
naša skvelá kamarátka.