Tvorenie ma prepadlo už veľmi dávno, niekedy v polovici minulého storočia. Mala som sotva päť, keď som od babičky pochytila háčik a začala bábikám háčkovať šatky. Neskôr ma mamka naučila šiť a tak som si v jedenástich sama ušila svoje prvé nohavice. Keď som dospievala, bolo v móde chystať si výbavu. A tak som tradične aj trošku vyšívala. A keď som už mala svoju rodinu a deti boli malé, bola zasa éra pletenia. Vypletali sa svetre jedna radosť, rôzne vzory, aj farebné vypletané obrázky. Nuž, kto by odolal? Plietli sme všetko a všade. Takmer som sa nepohla z domu, aby som nemala so sebou ihlice a bavlny.

Lenže:

Prišla nová doba. Odrazu už nebolo zaujímavé, niečo si urobiť. Všetko bolo dostať v obchodoch a výber bol teda riadny. A k tomu ešte prišla doba techniky. Ajhľa - počítače a internet. Skvelá to vec. No kým sa človek dostal tomu trošku pod kožu, ubehla riadna doba. A zrazu bum. Deti odrástli, život je už akýsi zabehnutý a zrazu človek zistí, že sa asi niekam stratil. Unavení z práce, vystresovaní hektickou dobou sa už utiekame iba k televízoru, alebo prepadneme počítaču a "nečinne" zabíjame spústu cenného času. Život, akoby stratil zmysel. Začína nám všetko vadiť, dokonca si začíname vadiť aj samy sebe.
Lenže:
Každý má v sebe aj niečo viac. Len to treba prebudiť. Oprášiť staré dobré veci, oživiť krásne vzťahy... začať znovu ŽIŤ. Každého nadchne niečo iné. Niekoho knihy, iného šport, niekto rád cestuje, iný pestuje kvety... treba len hľadať. Niekedy je to ťažké a výsledky nie sú vždy také, ako by sme chceli. Ale neurobiť pre to nič je horšie.
Tiež som dlho hľadala.


Toto je to, čo nadchlo mňa. Toto je to, čo ma baví, pri čom sa plne zrelaxujem, čo ma nabíja energiou.

A vďaka čomu som stretla spústu skvelých ľudí .
 

Snáď budú moje práce inšpiráciou, pre tých, ktorých oslovili,
 

snáď moje návody pomôžu tým, ktorí to chcú skúsiť
a moje výtvory, dúfam, potešia tých, pre ktorých ich s láskou robím.